श्री गायत्री स्तोत्रम् (देवी भागवत पुराण अंतर्गत)
Shri Gayatri Stotram (From Devi Bhagvata Purana)
The Shri Gayatri Stotram from the Devi Bhagavata Puranais a hymn imparted by Bhagavan Narayana to the sage Narada in praise of the Goddess Sandhya-Gayatri, the primordial Adi Shakti and Mother of the worlds. It extols her as the power pervading all creation - the sacred rivers, the subtle channels of the body, and every plane of existence - and promises purification, spiritual attainment and liberation to those who recite it at the twilight worship.
Download PDF
नारद उवाच । भक्तानुकम्पिन् सर्वज्ञ हृदयं पापनाशनम् । गायत्र्याः कथितं तस्माद्गायत्र्याः स्तोत्रमीरय ॥ १ ॥
nārada uvāca | bhaktānukampin sarvajña hṛdayaṃ pāpanāśanam | gāyatryāḥ kathitaṃ tasmādgāyatryāḥ stotramīraya || 1 ||
Narada said: O you who are compassionate to devotees, O all-knowing one, the sin-destroying heart (essence) of Gayatri has been recounted; therefore now declare the hymn of Gayatri.
नारद ने कहा - हे भक्तों पर कृपा करने वाले, हे सर्वज्ञ! आपने गायत्री का पापनाशक हृदय (सार) कह दिया; अतः अब गायत्री का स्तोत्र कहिए।
नारद म्हणाले - हे भक्तांवर कृपा करणाऱ्या, हे सर्वज्ञा! आपण गायत्रीचे पापनाशक हृदय (सार) सांगितले; म्हणून आता गायत्रीचे स्तोत्र सांगा.
श्रीनारायण उवाच ।
śrīnārāyaṇa uvāca |
Shri Narayana said:
श्री नारायण ने कहा -
श्री नारायण म्हणाले -
आदिशक्ते जगन्मातर्भक्तानुग्रहकारिणि । सर्वत्र व्यापिकेऽनन्ते श्रीसन्ध्ये ते नामोऽस्तु ते ॥ २ ॥
ādiśakte jaganmātarbhaktānugrahakāriṇi | sarvatra vyāpike’nante śrīsandhye te nāmo’stu te || 2 ||
O Adi Shakti, O Mother of the worlds, O bestower of grace upon devotees, O all-pervading and infinite one, O revered Sandhya, salutations to you, salutations to you.
हे आदिशक्ति, हे जगन्माता, हे भक्तों पर अनुग्रह करने वाली, हे सर्वत्र व्याप्त अनन्ते, हे श्री सन्ध्ये! आपको नमस्कार है, आपको नमस्कार है।
हे आदिशक्ती, हे जगन्माते, हे भक्तांवर अनुग्रह करणारी, हे सर्वत्र व्यापक व अनंत, हे श्री संध्ये! तुला नमस्कार असो, तुला नमस्कार असो.
त्वमेव सन्ध्या गायत्री सावित्री च सरस्वती ।ब्राह्मी च वैष्णवी रौद्री रक्ता श्वेता सितेतरा ॥ ३ ॥
tvameva sandhyā gāyatrī sāvitrī ca sarasvatī |brāhmī ca vaiṣṇavī raudrī raktā śvetā sitetarā || 3 ||
You alone are Sandhya, Gayatri, Savitri and Saraswati; Brahmi and Vaishnavi and Raudri; the red, the white, and the dark.
आप ही सन्ध्या, गायत्री, सावित्री और सरस्वती हैं; ब्राह्मी, वैष्णवी और रौद्री हैं; रक्तवर्ण, श्वेतवर्ण और श्याम (श्वेत से भिन्न) वर्ण वाली हैं।
तूच संध्या, गायत्री, सावित्री आणि सरस्वती आहेस; ब्राह्मी, वैष्णवी आणि रौद्री आहेस; रक्तवर्ण, श्वेतवर्ण आणि श्याम (शुभ्राहून भिन्न) वर्णाची आहेस.
प्रातर्बाला च मध्याह्ने यौवनस्था भवेत्पुनः । वृद्धा सायं भगवती चिन्त्यते मुनिभिः सदा ॥ ४ ॥
prātarbālā ca madhyāhne yauvanasthā bhavetpunaḥ | vṛddhā sāyaṃ bhagavatī cintyate munibhiḥ sadā || 4 ||
At dawn a child, at midday again abiding in youth, and at dusk aged - thus is the Bhagavati ever contemplated by the sages.
प्रातःकाल में बालिका, मध्याह्न में पुनः युवती, और सायंकाल में वृद्धा - इस प्रकार भगवती का मुनियों द्वारा सदा ध्यान किया जाता है।
प्रातःकाळी बालिका, मध्याह्नी पुन्हा तरुणी, आणि सायंकाळी वृद्धा - अशा प्रकारे भगवतीचे मुनींकडून सदैव ध्यान केले जाते.
हंसस्था गरुडारूढा तथा वृषभवाहनी । ऋग्वेदाध्यायिनी भूमौ दृश्यते या तपस्विभिः ॥ ५ ॥
haṃsasthā garuḍārūḍhā tathā vṛṣabhavāhanī | ṛgvedādhyāyinī bhūmau dṛśyate yā tapasvibhiḥ || 5 ||
Seated upon the swan, mounted upon Garuda, and borne by the bull - reciting the Rigveda, she is seen upon the earth by the ascetics.
हंस पर विराजमान, गरुड़ पर आरूढ़, तथा वृषभ को वाहन बनाने वाली; ऋग्वेद का अध्ययन करती हुई जो पृथ्वी पर तपस्वियों द्वारा देखी जाती है।
हंसावर विराजमान, गरुडावर आरूढ, आणि वृषभ वाहन असणारी; ऋग्वेदाचे अध्ययन करत जी पृथ्वीवर तपस्व्यांकडून पाहिली जाते.
यजुर्वेदं पठन्ती च अन्तरिक्षे विराजते । सा सामगापि सर्वेषु भ्राम्यमाणा तथा भुवि ॥ ६ ॥
yajurvedaṃ paṭhantī ca antarikṣe virājate | sā sāmagāpi sarveṣu bhrāmyamāṇā tathā bhuvi || 6 ||
Reciting the Yajurveda she shines resplendent in the mid-air; and as the chanter of the Samaveda she wanders among all, and likewise upon the earth.
यजुर्वेद का पाठ करती हुई वह अन्तरिक्ष में विराजती है; और सामवेद का गान करती हुई सबमें विचरण करती है, और उसी प्रकार पृथ्वी पर भी।
यजुर्वेदाचे पठण करत ती अंतरिक्षात विराजते; आणि सामवेदाचे गायन करत ती सर्वांमध्ये संचार करते, आणि त्याचप्रमाणे पृथ्वीवरही.
रुद्रलोकं गता त्वं हि विष्णुलोकनिवासिनी । त्वमेव ब्राह्मणो लोकेऽमर्त्यानुग्रहकारिणी ॥ ७ ॥
rudralokaṃ gatā tvaṃ hi viṣṇulokanivāsinī | tvameva brāhmaṇo loke’martyānugrahakāriṇī || 7 ||
You indeed have gone to the world of Rudra and you dwell in the world of Vishnu; you alone, in the world of Brahma, bestow grace upon the immortals.
आप ही रुद्रलोक को गई हैं और विष्णुलोक में निवास करती हैं; आप ही ब्रह्मलोक में देवताओं (अमरों) पर अनुग्रह करती हैं।
तूच रुद्रलोकी गेली आहेस आणि विष्णुलोकी निवास करतेस; तूच ब्रह्मलोकी देवांवर (अमरांवर) अनुग्रह करणारी आहेस.
सप्तर्षिप्रीतिजननी माया बहुवरप्रदा । शिवयोः करनेत्रोत्था ह्यश्रुस्वेदसमुद्भवा ॥ ८ ॥
saptarṣiprītijananī māyā bahuvarapradā | śivayoḥ karanetrotthā hyaśrusvedasamudbhavā || 8 ||
The bringer of delight to the Seven Rishis, Maya, the granter of many boons; arisen from the hand and eye of the divine couple, born of their tears and sweat.
सप्तर्षियों को प्रीति देने वाली, माया, अनेक वरदान देने वाली; शिव और शिवा (पार्वती) के हाथ और नेत्र से उत्पन्न, अश्रु और स्वेद से प्रकट होने वाली।
सप्तर्षींना प्रीती देणारी, माया, अनेक वरदान देणारी; शिव व शिवा (पार्वती) यांच्या हात व नेत्रांतून उत्पन्न, अश्रू व स्वेदातून प्रकट होणारी.
आनन्दजननी दुर्गा दशधा परिपठ्यते । वरेण्या वरदा चैव वरिष्ठा वरवर्णिनी ॥ ९ ॥
ānandajananī durgā daśadhā paripaṭhyate | vareṇyā varadā caiva variṣṭhā varavarṇinī || 9 ||
The bringer of bliss, Durga, is celebrated in tenfold forms: the most adorable, the giver of boons, the most excellent, the one of fairest hue,
आनन्द को उत्पन्न करने वाली दुर्गा दस रूपों में कही जाती है - वरेण्या (परम वरणीय), वरदा (वर देने वाली), वरिष्ठा (सर्वश्रेष्ठ), वरवर्णिनी (सुन्दर वर्ण वाली),
आनंद उत्पन्न करणारी दुर्गा दहा रूपांत सांगितली जाते - वरेण्या (परम वरणीय), वरदा (वर देणारी), वरिष्ठा (सर्वश्रेष्ठ), वरवर्णिनी (सुंदर वर्णाची),
गरिष्ठा च वरार्हा च वरारोहा च सप्तमी । नीलगङ्गा तथा सन्ध्या सर्वदा भोगमोक्षदा ॥ १० ॥
gariṣṭhā ca varārhā ca varārohā ca saptamī | nīlagaṅgā tathā sandhyā sarvadā bhogamokṣadā || 10 ||
the most venerable, the worthy of boons, and - as the seventh - the graceful of form; and the blue Ganga, and Sandhya, ever the bestower of enjoyment and liberation.
गरिष्ठा (परम पूज्य), वरार्हा (वर के योग्य), और वरारोहा (सुन्दर रूप वाली) - यह सातवीं; तथा नीलगङ्गा और सन्ध्या, जो सदा भोग और मोक्ष प्रदान करने वाली हैं।
गरिष्ठा (परम पूज्य), वरार्हा (वराला योग्य), आणि वरारोहा (सुंदर रूप असणारी) - ही सातवी; तसेच नीलगंगा आणि संध्या, जी सदैव भोग व मोक्ष देणारी आहे.
भागीरथी मर्त्यलोके पाताले भोगवत्यपि । त्रिलोकवाहिनी देवी स्थानत्रयनिवासिनी ॥ ११ ॥
bhāgīrathī martyaloke pātāle bhogavatyapi | trilokavāhinī devī sthānatrayanivāsinī || 11 ||
She is Bhagirathi in the world of mortals and Bhogavati in the nether world; the Goddess who flows through the three worlds, dwelling in all three regions.
मर्त्यलोक में भागीरथी, और पाताल में भोगवती भी; तीनों लोकों में प्रवाहित होने वाली देवी, तीनों स्थानों में निवास करने वाली।
मृत्युलोकात भागीरथी, आणि पाताळात भोगवतीही; तिन्ही लोकांत वाहणारी देवी, तिन्ही स्थानी निवास करणारी.
भूर्लोकस्था त्वमेवाऽसि धरित्री लोकधारिणी । भुवो लोके वायुशक्तिः स्वर्लोके तेजसां निधिः ॥१२॥
bhūrlokasthā tvamevā’si dharitrī lokadhāriṇī | bhuvo loke vāyuśaktiḥ svarloke tejasāṃ nidhiḥ ||12||
Abiding in Bhuloka you are the Earth herself, the upholder of the world; in Bhuvarloka you are the power of the wind, and in Svarloka the treasure-store of all splendour.
भूलोक में स्थित आप ही धरित्री हैं, लोक को धारण करने वाली; भुवर्लोक में वायुशक्ति हैं, और स्वर्लोक में तेजों की निधि हैं।
भूलोकी स्थित तूच धरित्री आहेस, लोकाला धारण करणारी; भुवर्लोकी वायुशक्ती आहेस, आणि स्वर्लोकी तेजांची निधी आहेस.
महर्लोके महासिद्धिर्जनलोके जनेत्यपि । तपस्विनी तपोलोके सत्यलोके तु सत्यवाक् ॥ १३ ॥
maharloke mahāsiddhirjanaloke janetyapi | tapasvinī tapoloke satyaloke tu satyavāk || 13 ||
In Maharloka she is the great perfection, and in Janaloka she is named Jana as well; in Tapoloka the ascetic, and in Satyaloka the utterer of truth (Satyavak).
महर्लोक में महासिद्धि, और जनलोक में 'जना' नाम से भी (कही जाती हैं); तपोलोक में तपस्विनी, और सत्यलोक में सत्यवाणी वाली (सत्यवाक्)।
महर्लोकी महासिद्धी, आणि जनलोकी 'जना' नावानेही (ओळखली जाते); तपोलोकी तपस्विनी, आणि सत्यलोकी सत्यवाणी असणारी (सत्यवाक्).
कमला विष्णुलोके च गायत्री ब्रह्मलोकदा । रुद्रलोके स्थिता गौरी हरार्धाङ्गनिवासिनी ॥ १४ ॥
kamalā viṣṇuloke ca gāyatrī brahmalokadā | rudraloke sthitā gaurī harārdhāṅganivāsinī || 14 ||
In Vishnuloka she is Kamala, and as Gayatri she bestows the world of Brahma; in Rudraloka she abides as Gauri, dwelling in the half of Hara's body.
विष्णुलोक में कमला (लक्ष्मी), और ब्रह्मलोक प्रदान करने वाली गायत्री; रुद्रलोक में गौरी रूप में स्थित, हर (शिव) के अर्धांग में निवास करने वाली।
विष्णुलोकी कमला (लक्ष्मी), आणि ब्रह्मलोक देणारी गायत्री; रुद्रलोकी गौरी रूपात स्थित, हर (शिव) याच्या अर्धांगात निवास करणारी.
अहमो महतश्चैव प्रकृतिस्त्वं हि गीयसे । साम्यवस्थात्मिका त्वं हि शबलब्रह्मरूपिणी ॥ १५ ॥
ahamo mahataścaiva prakṛtistvaṃ hi gīyase | sāmyavasthātmikā tvaṃ hi śabalabrahmarūpiṇī || 15 ||
You indeed are sung as Prakriti, the source of ahamkara and of the great principle (mahat); you are the very embodiment of the state of equilibrium, and the form of the qualified Brahman.
अहंकार और महत्तत्त्व की - आप ही प्रकृति कही जाती हैं; आप ही साम्यावस्था स्वरूपा हैं, और शबल ब्रह्म (सगुण ब्रह्म) रूप वाली हैं।
अहंकार आणि महत्तत्त्व यांची - तूच प्रकृती म्हणून गायली जातेस; तूच साम्यावस्थास्वरूप आहेस, आणि शबल ब्रह्म (सगुण ब्रह्म) रूप असणारी आहेस.
ततः पराऽपराशक्ति परमा त्वं हि गीयसे । इच्छाशक्तिः क्रियाशक्तिर्ज्ञानशक्तिस्त्रिशक्तिदा ॥ १६ ॥
tataḥ parā’parāśakti paramā tvaṃ hi gīyase | icchāśaktiḥ kriyāśaktirjñānaśaktistriśaktidā || 16 ||
Beyond that, O power both transcendent and immanent, you are sung as the Supreme; the power of will, the power of action, and the power of knowledge - the bestower of the three powers.
उससे परे, हे परा-अपरा शक्ति! आप ही परमा कही जाती हैं; इच्छाशक्ति, क्रियाशक्ति और ज्ञानशक्ति - तीनों शक्तियों को प्रदान करने वाली।
त्याहून पलीकडे, हे परा-अपरा शक्ती! तूच परमा म्हणून गायली जातेस; इच्छाशक्ती, क्रियाशक्ती आणि ज्ञानशक्ती - तिन्ही शक्ती देणारी.
गङ्गा च यमुना चैव विपाशा च सरस्वती । सुरयूर्देविका सिन्धुर्नर्मदेरावती तथा ॥ १७ ॥
gaṅgā ca yamunā caiva vipāśā ca sarasvatī | surayūrdevikā sindhurnarmaderāvatī tathā || 17 ||
Ganga and Yamuna, and Vipasha and Saraswati; Sarayu, Devika, Sindhu, Narmada and Iravati as well.
गङ्गा और यमुना, और विपाशा तथा सरस्वती; सरयू, देविका, सिन्धु, नर्मदा और इरावती भी।
गंगा आणि यमुना, आणि विपाशा तसेच सरस्वती; सरयू, देविका, सिंधू, नर्मदा आणि इरावती देखील.
गोदावरी शतद्रूश्च कावेरी देवलोकगा । कौशिकी चन्द्रभागा च वितस्ता च सरस्वती ॥ १८ ॥
godāvarī śatadrūśca kāverī devalokagā | kauśikī candrabhāgā ca vitastā ca sarasvatī || 18 ||
Godavari and Shatadru, and Kaveri that flows to the world of the gods; Kaushiki and Chandrabhaga, and Vitasta and Saraswati.
गोदावरी और शतद्रु, और देवलोक को जाने वाली कावेरी; कौशिकी और चन्द्रभागा, तथा वितस्ता और सरस्वती।
गोदावरी आणि शतद्रू, आणि देवलोकी जाणारी कावेरी; कौशिकी आणि चंद्रभागा, तसेच वितस्ता आणि सरस्वती.
गण्डकी तापिनी तोया गोमती वेत्रवत्यपि । इडा च पिङ्गला चैव सुषुम्ना च तृतीयका ॥ १९ ॥
gaṇḍakī tāpinī toyā gomatī vetravatyapi | iḍā ca piṅgalā caiva suṣumnā ca tṛtīyakā || 19 ||
Gandaki, Tapini, Toya, Gomati and Vetravati too; and Ida and Pingala, and Sushumna the third.
गण्डकी, तापिनी, तोया, गोमती और वेत्रवती भी; तथा इडा और पिङ्गला, और तीसरी सुषुम्ना।
गंडकी, तापिनी, तोया, गोमती आणि वेत्रवतीही; तसेच इडा आणि पिंगला, आणि तिसरी सुषुम्ना.
गान्धारी हस्तिजिह्वा च पूषापूषा तथैव च । अलम्बुसा कुहूश्चैव शङ्खिनी प्राणवाहिनी ॥ २० ॥
gāndhārī hastijihvā ca pūṣāpūṣā tathaiva ca | alambusā kuhūścaiva śaṅkhinī prāṇavāhinī || 20 ||
Gandhari and Hastijihva, and Pusha and Apusha likewise; Alambusa and Kuhu, Shankhini, and the bearer of the vital breath.
गान्धारी और हस्तिजिह्वा, और पूषा तथा अपूषा भी; अलम्बुसा और कुहू, शङ्खिनी, और प्राण को वहन करने वाली (प्राणवाहिनी)।
गांधारी आणि हस्तिजिह्वा, आणि पूषा तसेच अपूषा; अलंबुसा आणि कुहू, शंखिनी, आणि प्राण वाहणारी (प्राणवाहिनी).
नाडी च त्वं शरीरस्था गीयसे प्राक्तनैर्बुधैः । हृत्पद्मस्था प्राणशक्तिः कण्ठस्था स्वप्ननायिका ॥ २१ ॥
nāḍī ca tvaṃ śarīrasthā gīyase prāktanairbudhaiḥ | hṛtpadmasthā prāṇaśaktiḥ kaṇṭhasthā svapnanāyikā || 21 ||
And you are sung by the sages of old as the channel (nadi) that dwells within the body; seated in the lotus of the heart you are the power of the vital breath, and seated in the throat you are the mistress of dream.
और आप शरीर में स्थित नाडी के रूप में प्राचीन ज्ञानियों द्वारा गाई जाती हैं; हृदय-कमल में स्थित प्राणशक्ति, और कण्ठ में स्थित स्वप्न की अधिष्ठात्री (स्वप्ननायिका)।
आणि तू शरीरात स्थित नाडीच्या रूपात प्राचीन ज्ञानी लोकांकडून गायली जातेस; हृदयकमळात स्थित प्राणशक्ती, आणि कंठात स्थित स्वप्नाची अधिष्ठात्री (स्वप्ननायिका).
तालुस्था त्वं सदाधारा बिन्दुस्था बिन्दुमालिनी । मूले तु कुण्डली शक्तिर्व्यापिनी केशमूलगा ॥ २२ ॥
tālusthā tvaṃ sadādhārā bindusthā bindumālinī | mūle tu kuṇḍalī śaktirvyāpinī keśamūlagā || 22 ||
Seated in the palate you are the ever-abiding support, seated in the bindu you are Bindumalini; at the root you are the coiled power, Kundalini, and pervading all, you extend to the very root of the hair.
तालु में स्थित आप सदा आधार रूपा हैं, बिन्दु में स्थित बिन्दुमालिनी हैं; मूलाधार में कुण्डलिनी शक्ति हैं, और व्यापक होकर केश के मूल तक पहुँचने वाली हैं।
टाळूत स्थित तू सदैव आधाररूप आहेस, बिंदूत स्थित बिंदुमालिनी आहेस; मूलाधारात कुंडलिनी शक्ती आहेस, आणि व्यापक होऊन केसांच्या मुळापर्यंत पोहोचणारी आहेस.
शिखामध्यासना त्वं हि शिखाग्रे तु मनोन्मनी । किमन्यद्बहुनोक्तेन यत्किञ्चिज्जगतीत्रये ॥ २३ ॥
śikhāmadhyāsanā tvaṃ hi śikhāgre tu manonmanī | kimanyadbahunoktena yatkiñcijjagatītraye || 23 ||
Seated in the midst of the crown you are, and at its summit you are Manonmani; what more need be said at length - whatever there is in the three worlds,
शिखा के मध्य में आप विराजमान हैं, और शिखा के अग्र भाग में मनोन्मनी हैं; अधिक कहने से क्या लाभ - तीनों लोकों में जो कुछ भी है,
शिखेच्या मध्यभागी तू विराजमान आहेस, आणि शिखेच्या अग्रभागी मनोन्मनी आहेस; अधिक बोलून काय उपयोग - तिन्ही लोकांत जे काही आहे,
तत्सर्वं त्वं महादेवि श्रिये सन्ध्ये नमोऽस्तु ते। इतीदं कीर्तितं स्तोत्रं सन्ध्यायां बहुपुण्यदम् ॥ २४ ॥
tatsarvaṃ tvaṃ mahādevi śriye sandhye namo’stu te| itīdaṃ kīrtitaṃ stotraṃ sandhyāyāṃ bahupuṇyadam || 24 ||
all that are you, O Mahadevi; O auspicious Sandhya, salutations to you. Thus has this hymn been proclaimed, which at the twilight worship bestows abundant merit,
वह सब आप ही हैं, हे महादेवी; हे श्री सन्ध्ये! आपको नमस्कार है। इस प्रकार यह स्तोत्र कहा गया, जो सन्ध्याकाल में बहुत पुण्य देने वाला है।
ते सर्व तूच आहेस, हे महादेवी; हे श्री संध्ये! तुला नमस्कार असो. अशा प्रकारे हे स्तोत्र सांगितले गेले, जे संध्याकाळी पुष्कळ पुण्य देणारे आहे.
महापापप्रशमनं महासिद्धिविधायकम् । य इदं कीर्तयेत् स्तोत्रं सन्ध्याकाले समाहितः ॥ २५ ॥
mahāpāpapraśamanaṃ mahāsiddhividhāyakam | ya idaṃ kīrtayet stotraṃ sandhyākāle samāhitaḥ || 25 ||
It quells the gravest sins and confers the great perfections. Whoever recites this hymn at the hour of twilight with a composed mind,
यह महापापों का शमन करने वाला और महासिद्धि प्रदान करने वाला है। जो इस स्तोत्र का सन्ध्याकाल में एकाग्रचित्त होकर पाठ करता है,
हे महापापांचे शमन करणारे आणि महासिद्धी देणारे आहे. जो या स्तोत्राचे संध्याकाळी एकाग्र मनाने पठण करतो,
अपुत्रः प्राप्नुयात् पुत्रं धनार्थी धनमाप्नुयात् । सर्वतीर्थतपोदानयज्ञयोगफलं लभेत् ॥ २६ ॥
aputraḥ prāpnuyāt putraṃ dhanārthī dhanamāpnuyāt | sarvatīrthatapodānayajñayogaphalaṃ labhet || 26 ||
the sonless obtains a son, and the seeker of wealth obtains wealth; he gains the fruit of all pilgrimages, austerities, charities, sacrifices and yoga.
पुत्रहीन पुत्र प्राप्त करता है, धन का इच्छुक धन प्राप्त करता है; और वह समस्त तीर्थ, तप, दान, यज्ञ और योग का फल प्राप्त करता है।
पुत्रहीन पुत्र प्राप्त करतो, धनाची इच्छा करणारा धन प्राप्त करतो; आणि तो सर्व तीर्थ, तप, दान, यज्ञ आणि योग यांचे फळ प्राप्त करतो.
भोगान् भुङ्क्त्वा चिरं कालमन्ते मोक्षमवाप्नुयात् । तपस्विभिः कृतं स्तोत्रं स्नानकाले तु यः पठेत् ॥ २७ ॥
bhogān bhuṅktvā ciraṃ kālamante mokṣamavāpnuyāt | tapasvibhiḥ kṛtaṃ stotraṃ snānakāle tu yaḥ paṭhet || 27 ||
having enjoyed pleasures for a long span, in the end he attains liberation. And whoever recites this hymn, composed by the ascetics, at the time of bathing -
दीर्घकाल तक भोगों को भोगकर, अन्त में वह मोक्ष प्राप्त करता है। तपस्वियों द्वारा रचित इस स्तोत्र को जो स्नान के समय पढ़ता है,
दीर्घकाळ भोग भोगून, शेवटी तो मोक्ष प्राप्त करतो. तपस्व्यांनी रचलेले हे स्तोत्र जो स्नानाच्या वेळी पठण करतो,
यत्र कुत्र जले मग्नः सन्ध्यामज्जनजं फलम् । लभते नात्र सन्देहः सत्यं सत्यं च नारद ॥ २८ ॥
yatra kutra jale magnaḥ sandhyāmajjanajaṃ phalam | labhate nātra sandehaḥ satyaṃ satyaṃ ca nārada || 28 ||
immersed in water anywhere, he obtains the fruit of the sacred twilight ablution; herein there is no doubt - it is true, truly true, O Narada.
कहीं भी जल में डूबने पर वह सन्ध्या-स्नान से उत्पन्न फल प्राप्त करता है; इसमें कोई सन्देह नहीं - यह सत्य है, सत्य है, हे नारद।
कोठेही जलात बुडाला असता तो संध्या-स्नानाने प्राप्त होणारे फळ मिळवतो; यात संशय नाही - हे सत्य आहे, सत्य आहे, हे नारद.
शृणुयाद्योपि तद्भक्त्या स तु पापात्प्रमुच्यते । पीयूषसदृशं वाक्यं सन्ध्योक्तं नारदेरितम् ॥ २९ ॥
śṛṇuyādyopi tadbhaktyā sa tu pāpātpramucyate | pīyūṣasadṛśaṃ vākyaṃ sandhyoktaṃ nāraderitam || 29 ||
Whoever even listens to it with devotion is freed from sin. This nectar-like discourse concerning Sandhya was spoken to Narada.
जो कोई इसे भक्ति से सुनता भी है, वह पाप से मुक्त हो जाता है। सन्ध्या से सम्बन्धित यह अमृत के समान वचन नारद से कहा गया।
जो कोणी हे भक्तीने ऐकतोही, तो पापापासून मुक्त होतो. संध्येसंबंधीचे हे अमृतासमान वचन नारदाला सांगितले गेले.
इति श्रीमद्देवीभागवते महापुराणे द्वादशस्कन्धे गायत्रीस्तोत्रं नाम पञ्चमोऽध्यायः ॥
iti śrīmaddevībhāgavate mahāpurāṇe dvādaśaskandhe gāyatrīstotraṃ nāma pañcamo’dhyāyaḥ ||
Thus ends the fifth chapter, called the Gayatri Stotram, in the twelfth Skandha of the venerable Devi Bhagavata Mahapurana.
इस प्रकार श्रीमद्देवीभागवत महापुराण के द्वादश स्कन्ध में गायत्रीस्तोत्र नामक पाँचवाँ अध्याय समाप्त होता है।
याप्रमाणे श्रीमद्देवीभागवत महापुराणाच्या द्वादश स्कंधातील गायत्रीस्तोत्र नावाचा पाचवा अध्याय समाप्त होतो.
Additional Information अतिरिक्त जानकारी
Significanceमहत्व
This Gayatri Stotram appears in the Devi Bhagavata Purana (Skandha 12, Adhyaya 5), where it is imparted by Bhagavan Narayana to the sage Narada. It extols the Goddess Sandhya-Gayatri as the primordial Adi Shakti, the mother of the worlds and the bestower of grace upon her devotees, who pervades all of creation.
The hymn celebrates her threefold form - a child at dawn, youthful at midday and aged at dusk - and identifies her with the great sacred rivers, the subtle channels (nadis) of the body, and the animating power present upon every plane of existence. It is a profound meditation upon the Goddess as the sacred twilight worship itself, personified.
Sources & Referencesस्रोत एवं संदर्भ
Source: Devi Bhagvata Purana, Skandha 12, Adhyay 5 (देवीभागवतपुराणम्/स्कन्धः १२/अध्यायः ०५)
Reference: https://sa.wikisource.org/s/n8u